Ginové sety

Hoci prvé zmienky o gine siahajú do 11. storočia, za jeho vynálezcu je považovaný holandský profesor Sylvius, ktorý chcel vyrobiť účinné a lacné diuretikum na liečbu obličkových problémov. Kombinácia obilného destilátu a borievky sa mu javila ako ideálna.

Ako alkoholický nápoj sa do sveta gin rozšíril vďaka anglickým vojakom, ktorí bojovali proti Španielom. Ginu sa začalo prezývať „holandská odvaha“ vďaka upokojujúcim účinkom, ktoré mal na vojakov pred bitkou.

Najväčší úspech oslavoval gin v Anglicku za vlády Viliama III. Oranžského (1650-1702), ktorý bol pôvodom Holanďan. V roku 1689 zaviedol zdanenie destilácie, čo malo za následok nezáujem Holanďanov o výrobu. Toto nariadenie naopak pomohlo Angličanom a vďaka nemu enormne vzrástla produkcia ginu na britských ostrovoch. Gin bol v tom čase síce nevalnej kvality, kvôli nahradzovaniu oleja z borievky lacnejším terpentínom, ale na jeho popularite mu to neubralo. Medzi chudobnejšími Angličanmi sa stal dokonca tak populárny, že jeho výroba aj predaj bola v rokoch 1736 a 1751 v Anglicku regulovaná pomocou tzv. Fifty Pounds Act (50 librový zákon) a Gin Act.

Po prijatí tohto zákona museli likérky zaplatiť licenciu vo výške 50 libier. Na anglickom trhu tak ostali len dve destilérky a až tu môžeme hovoriť o novodobej histórii naozaj kvalitného ginu.

Vo vyššej kvalite sa gin začal vyrábať až v 19. storočí, vďaka vynálezu stĺpcovej destilačnej kolóny. Nový spôsob výroby, ktorý vznikol v Londýne, priniesol svetu aj úplne nový nápoj, dnes známy ako dry gin. A práve tento druh ginu je v súčasnej dobe po svete najrozšírenejší a najobľúbenejší.

Medzi významné míľniky v histórii ginu môžeme zaradiť aj rok 1850, kedy uzrel svetlo sveta prvý Gin Tonic a rok 1860, kedy začali dostávať námorníci britskej armády gin na prídel ako súčasť svojej mzdy. Pre zaujímavosť, takýto námornícky gin mal minimálne 57.7% alkoholu.

Výroba ginu

Spôsob výroby ginu záleží na vyrábanom type tohto alkoholického nápoja. Holandský gin, nazývaný genever, je výrobou veľmi podobný whisky. Tá začína destiláciou fermentovaného obilného (najčastejšie jačmenného) sladu. Prvú destiláciu nasleduje druhá, a to už so zmesou oleja z borievky, bylín a korenia. Výsledkom je alkohol s relatívne nízkou koncentráciou alkoholu, preto nasleduje ďalšia destilácia.

Dvakrát destilovaný gin, často nazývaný double gin, následne zreje v dubových sudoch, vďaka čomu dosahuje plnšiu chuť. Všeobecne sa dá povedať, že giny typu genever sú ostrejšie ako dry giny, čo je asi dôvodom širšej obľúbenosti druhého typu ginu.

Výroba dry ginu začína aj destiláciou z obilia, podobne ako u genever ginu. Pri druhej destilácii sa nad kolónou zavesí priedušný vak, ktorý sa naplní borievkou, ďalšími bylinkami a korením. Horúce pary prejdú touto zmesou, kondenzujú navrchu kotla a následne odkvapkávajú späť. Týmto vzniká suchý gin, ktorý je ľahší ako tradičný genever, pretože na rozdiel od neho nezreje v sudoch.

Ako si gin najlepšie vychutnáte?

Gin, ako väčšina čírych destilátov, nachádza široké uplatnenie v miešaných nápojoch. Jedným z najznámejších koktailov je Martini, ktorého súčasťou je okrem ginu aj suchý vermút.
Okrem Martini, nájdete gin napríklad v Long Island Iced Tea, Singapore Sling či Negroni. Jednou z najobľúbenejších kombinácií je potom klasické spojenie ginu s tonikom. Vznik tohto drinku sprevádza zaujímavá historka, tento nápoj sa totiž pôvodne podával ako liek proti malárii.
Gin si vychutnáte aj samotný na ľade, voda pri jeho rozpúšťaní síce tento silný destilát zriedi, z hľadiska chuti to však nie je na škodu.