Courvoisier

Courvoisier patrí medzi štyri popredné koňakové domy na svete – známe aj ako „Veľká štvorka“. Legenda hovorí, že samotný cisár Napoleon si vybral Courvoisier ako svoj preferovaný koňak, preto sa koňak Courvoisier často označuje ako „Napoleonov koňak“.

Spoločnosť vznikla v roku 1828 a odvtedy má svoje sídlo v meste Jarnac. So svojimi prestížnymi koňakmi je na vrchole trhu s luxusnými liehovinami. Nápoj má silné väzby v americkej hip hopovej kultúre a Busta Rhymes a P. Diddy venovali pieseň „Pass the Courvoisier“ tejto tradičnej značke.

Courvoisier je neobvyklý v tom, že na rozdiel od iných veľkých koňakových domov nevlastní žiadne vinohrady a jeho vlastné liehovarnícke prevádzky tvoria len malú časť jeho produkcie. Namiesto toho má Courvoisier zmluvy s viac ako 1 000 vinárskymi rodinami a liehovarníkmi, väčšinou po mnoho generácií, na výrobu eaux-de-vie, ktoré Courvoisier potom mieša a vytvára svoje charakteristické štýly. Courvoisier to považuje za svoju hlavnú silnú stránku, pretože rozmanitosť pôd, destilačných zariadení a pivníc, ktoré sa nachádzajú u týchto externých dodávateľov, vytvára veľmi širokú škálu štýlov, z ktorých sa dá miešať.

Courvoisier má dodávateľské zmluvy s dvoma rôznymi typmi liehovarníkov - „bouilleurs de profession“, ktorí destilujú vína vyrobené inými vinohradníkmi, a „bouilleurs de cru“, ktorí destilujú iba svoje vlastné vína. Približne 80 % dodávok Courvoisieru pochádza od malých pestovateľov, zvyšok od bouilleurs de cru. Courvoisier má dve vlastné pálenice - prvá so štrnástimi destilačnými prístrojmi sa nachádza v Jouberte a druhá s ďalšími 10 destilačnými prístrojmi, ktorú spoločnosť kúpila v roku 1986, sa nachádza hneď za riekou. Courvoisier analyzuje eau-de-vie vyrobené vo vlastných a zmluvných páleniciach a neustále radí, ako môžu výrobci koňaku vylepšiť svoj koňak jemnými zmenami, ako je použitie špecifických kvasníc a kedy sa počas destilácie vykonáva finálna destilácia.

Na rozdiel od niektorých svojich konkurentov Courvoisier používa iba menšie destilačné prístroje a stanovuje maximálnu kapacitu 2 500 litrov pre prvú destiláciu a druhú destiláciu niekedy v prístrojoch s objemom len 600 litrov. Veria, že použitie malých destilačných prístrojov poskytuje lepšiu koncentráciu aróm a že destilát profituje z väčšieho kontaktu s meďou.

Používanie dubového dreva je pre skvelý koňak samozrejme nevyhnutné a v Courvoisieri to začína tým, že master distiller prechádza francúzskymi lesmi, aby vybral nielen stromy, ale aj časti kmeňa, ktoré sa použijú na výrobu sudov Courvoisier. Túto prax osobného výberu duba na použitie v sudoch zaviedli v roku 1986. Tradične sa na zrenie koňaku používal iba dub z francúzskych lesov Tronçais a Limousin. Teraz sa používa aj dub Jupilles, ktorý je jemnozrnný a vysoko cenený a používajú ho aj najprestížnejšie vinárstva v Bordeaux. Vyššie zrážky a bohatšie pôdy produkujú duby, ktoré majú oveľa jemnejšiu zrnitosť, a to si Courvoisier cení, pretože zrejúci koňak prechádza menšou výmenou so vzduchom a väčšou výmenou s drevom. Dnes približne 60 % dubových potrieb Courvoisieru pochádza zo stredného Francúzska (väčšinou Tronçais a Jupilles) a 40 % z Limousinu.

Hoci Courvoisier už nevlastní vlastnú debnáreň, nezvyčajne si nielen vyberá, ale aj nakupuje všetko svoje drevo a ponecháva si „cour de division“ (štiepkovací dvor), kde sa kupujú čerstvo narezané kmene, pília sa na dĺžku sudov, delia sa na kusy a pília sa na dosky, z ktorých sa potom vyrežú palice. Len približne 20 % stromu je vhodných na výrobu dosiek a v Courvoisieri odmietajú dosky, ktoré sú príliš uzlovité alebo majú iné chyby, medzi ktoré patria aj diery po streľbe. Drevo musí zrieť na čerstvom vzduchu zákonom stanovené minimálne tri roky, kým sa z dosiek môžu vyrobiť palice. Courvoisier necháva svoje dosky zrieť minimálne päť rokov. Toto vystavenie poveternostným vplyvom zmýva niektoré triesloviny v dreve a umožňuje vznik plesne, ktorá sa živí lignínmi v dreve, zatiaľ čo enzýmy štiepia veľké a bezchutné molekuly lignínu na menšie s vanilínovou chuťou. Courvoisier ako priekopník použil nový sud s rovnejšími stenami, ktorý je určený na stohovanie vo zvislej polohe. Má rovnakú dĺžku a je vyrobený z približne rovnakého množstva dreva ako tradičné sudy, ale objem tohto nového, menej vypuklého dizajnu je približne o 18 % väčší, takže je o niečo menší kontakt s drevom. Tieto sudy majú objem približne 350 litrov. Výhodou týchto sudov je, že sa dajú ľahko premiestňovať, čo umožňuje väčšiu možnosť ochutnávania, prístupu, miešania a presúvania koňaku z jedného suda do druhého počas jeho zrenia.

Na začiatku dlhého procesu zrenia sa používajú iba mladé sudy a po určitom období, ktoré závisí od každého suda, sa zrejúci eaux-de-vie premiestni do starších sudov, čím sa získa menej tanínov. Nový sud z prvého naplnenia (first fill) sa môže používať len krátky čas, šesť mesiacov, zatiaľ čo sud z druhého naplnenia (refill) zvyčajne rok, kým sa premiestni ďalej. Cieľom je, aby koňak dozrel bez toho, aby získal suchú dubovú chuť. Spoločnosť Courvoisier upresňuje, že nové, stredne zuhoľnatené sudy tvoria jednu tretinu sudov používaných každý rok, takže neustále používa nové dubové sudy (ročne približne 2 500 sudov), ktoré dom dodáva aj svojim brouiller de cru za výhodné ceny, čím ich motivuje k používaniu lepšieho dubového dreva.

Koňaky Courvoisier sú jantárovo sfarbené a disponujú intenzívnou arómou a voňavým buketom. Vo vôni sa často môžu objaviť náznaky marhúľ, hrušiek, pomaranča a čokolády s vanilkou. Tieto koňaky sa vyznačujú zamatovou štruktúrou, s veľmi dlhým a vyvíjajúcim sa zakončením. Bez povšimnutia nezostane ani jeho špecifická korenenosť. Chuť koňaku Courvoisier skvele prehĺbi kvalitnú cigaru, ktorú určite radi ocenia praví gentlemani.